Väčšinu bytových domov v ďalekom Japonsku vlastnia súkromníci a väčšina obyvateľov bytoviek žije v prenajatých bytoch. Má to praktický dôvod – ak dom poškodí niektoré z častých zemetrasení, obyvatelia sa jednoducho presťahujú inde. O japonskom bývaní nám porozprávala dnes už Žilinčanka Denisa Ogino. V Japonsku žila 10 rokov a svoj život opísala v knižnom bestselleri Sushi v dushi a kulinárske skúsenosti zas v publikácii Navarme si Japonsko.
V Japonsku podriaďujú výstavbu bytových domov neustále hroziacim prírodným živlom. Domy stoja na guľovej alebo posuvnej konštrukcii, pri zemetrasení sa hýbu, no nespadnú. Aj preto každú budovu schvaľujú architekti – špecialisti. Nič si nesmiete postaviť svojpomocne, lebo poisťovňa vám to nepoistí. Aj bytovky majú certifikáty, aký stupeň zemetrasenia vydržia. Majú veľmi tenké steny a hliníkové okenné rámy, cez ktoré v zime prefukuje. Na druhej strane, bytové domu sú vedľa seba ako sardinky. „Niekedy stoja tak blízko pri sebe, že počujete ráno suseda chystať sa do práce nie z vedľajšieho bytu, ale z domu oproti,“ hovorí Denisa. V Japonsku je všetko podriadené bezpečnosti, funkčnosti a praktickosti.
Kým si na to Denisa zvykla, zažila nejeden šok. V kuchyni maličkého japonského bytu s nízkymi stropmi sa útla Slovenka ledva otočila. Rúru na pečenie tu nenájdete kvôli bezpečnosti, umývačka riadu je raritou. Akokoľvek pekne môže byť byt zariadený, v každom je na stene „pricapnutá“ klimatizácia – veľká debna s trčiacou rúrou. „Japonci to veľmi neriešia, rovnako ako zariaďovanie či čačkanie. Nemajú totiž vo zvyku sa doma navštevovať ,“ rozpráva Denisa. Okná sú väčšinou maličké, so sklom, ktoré sa rozsype „bezpečne“. Ale aj pred ne často Japonci postavia nábytok. Plochu izby v m2 rátajú podľa bambusových rohoží zvaných tatami, ktoré majú typizované rozmery. Náš štvorizbový byt je v Japonsku braný ako 3-izbový. Samozrejme, rozmery sú u nás veľkorysejšie.
V maličkej japonskej kúpeľni mala Denisa len plastové obkladačky v zvláštnych zemitých farbách, žiadna keramika a značkové kachličky ako doma. A to žila v luxusnejšej podnikateľskej štvrti. Batéria nebola len v čudnej krátkej, ale hlbokej vani, ale aj mimo nej. „V Ázii sa totiž najskôr osprchujú, až potom vchádzajú do vane. Aj preto sa, no najmä Kórejcom stáva, že v zahraničí vytápajú hotely,“ usmieva sa Denisa. Vplyvom vlhkého japonského podnebia kúpeľne rýchlo plesnejú a nepomáha ani agresívna chémia. Toalety v bytových domoch sú luxusné, štandardom je vyhrievaná doska na záchode.
Denisa Ogino
„Niekedy stoja tak blízko pri sebe, že počujete ráno suseda chystať sa do práce nie z vedľajšieho bytu, ale z domu oproti,“ hovorí Denisa.
Spoločné priestory často riešia Japonci v médiách, „bordelári“ totiž priťahujú ešte viac švábov, ktoré bežne nalietavajú do bytov až do výšky 4. poschodia. Chránia sa proti nim špeciálnymi sieťkami a vonnými tyčinkami. Ulice sú čisté, no pred bytmi je to niekedy katastrofa. Na druhej strane si potrpia na separovanie odpadu a smetiari sú veľmi vážení a veľa zarábajú. Keď vyhodíte odpad do nesprávnej nádoby alebo mimo určeného termínu, vie vás podľa neho vystopovať špeciálna „polícia“ a hrozí vám aj mastná pokuta. Čo môžeme v bytových domoch Japoncom závidieť, sú byty i schránky na PIN-kódy či najmodernejšie výťahy s hudbou. Tie sú však také rýchle, že sa stihnete so susedmi ledva pozdraviť.
Prenájmy bytov nie sú lacné, pohybujú sa od 600 eur vyššie bez energií. S prenajatým bytom sa dá kúpiť aj miesto na parkovanie. Bez toho, že by ste sa preukázali miestom na parkovanie, vám predajca nepredá auto. A všade sa parkuje cúvaním. „Vďaka tomu s tým nemám problém. Ale život v byte sa mi viac páči na Slovensku. Mám rada priestor a možnosť, zariadiť si bývanie podľa svojho vkusu. Japonská praktickosť a funkčnosť v bývaní ma však veľa naučila,“ dodáva Denisa.
