Videli ste už panelákový vchod vyzdobený na Vianoce, na Veľkú noc a tiež mimo sviatkov? Kde sú živé kvety a dokonca nábytok? A hrá v ňom hudba? My áno a nevedeli sme sa vynadívať. Na Limbovej 10 na sídlisku Solinky je už 28 rokov domovníkom Jozef Klimáček. A rovnako tak dlho sa venuje nielen starostlivosti a údržbe vchodu, ale aj jeho skrášľovaniu. Svojho času bol dokonca v súťaži vyhlásený za najlepšieho domovníka, kde býva veľká konkurencia. Veď napríklad momentálne pôsobí v domoch v správe OSBD viac ako 550 domovníkov.
Vchod alebo obývačka?
Vstupné priestory do domu tvoria dve farebne vymaľované miestnosti. V prvej z nich sú schránky, poukladané okolo presklenej uzamykateľnej nástenky na oznamy a obkľúčené živými kvetmi. Steny i rozvody sú poobkladané drevenými latkami. Oproti na stene sa skvie vianočná nástenka. Býva aj veľkonočná alebo s motívmi prírody... Priechod od schránok do ďalšej miestnosti vchodu je prerobený na oblúk, ako vstup do obývačky. Teraz je ovenčený zelenou girlandou s vianočnými motívmi.
V druhej vstupnej miestnosti teraz kraľuje vianočný stromček. Pod ním hračky, keby sa deti nudili, aby nečmárali po stenách. Rozvody pod stropom zakrývajú pôvodne garníže, otapetované, olištované a so zarámovanými obrázkami. Už roky tu stojí nábytok po rodičoch pána Jozefa, dokonca so zrkadlom. Na stenách visia obrazy. Naozaj skoro ako v obývačke . „Raz tu kohosi hľadali dvaja páni a najskôr sa obzerali, či náhodou niekomu nevošli do bytu. Potom sa opýtali, kadiaľ sa ide ku výťahu,“ spomína na úsmevnú príhodu J. Klimáček. Mimochodom, aj priestor pri výťahu upúta oko: okolie výťahových dverí zdobí obklad a všade naokolo sa zelenajú kvety.
Priúčal sa „za pochodu“
Keď J. Klimáček ako domovník začínal, postaral sa najskôr o domové zvončeky. „Boli povypaľované. Po oprave som si povedal, že ich meniť nebudem. Tak som na ne vyrobil kovový kryt a fungujú doteraz,“ smeje sa. Je to možné, toľko rokov? A toľko ušetrených peňazí!
Ako sám hovorí, všetko sa učil za pochodu. Aj ako „zatočiť“ s myšami, ktoré cez stúpačky vedeli preliezť aj na siedme poschodie. Dodnes si pamätá, že hneď v prvej svojej zápisnici zo schôdze urobil chybu a bývalé vedenie družstva mu dokonca chcelo zobrať domovnícku odmenu.
Nuž, robiť domovníka nie je jednoduché. J. Klimáček hovorí: „Spočiatku som sa bál zobrať tú funkciu. Neobával som sa roboty, ale názorov ľudí. Kedysi, ešte za komunistov nebol zriadený ani fond vchodu, zo začiatku som robil zadarmo a na vchod sme dostali 100 korún ročne. Keď sme niečo potrebovali, povyberal som od susedov pár korún a keď videli, že naozaj robím v prospech vchodu, dali peniaze zas.
J. Klimáček
„Spočiatku som sa bál zobrať tú funkciu. Neobával som sa roboty, ale názorov ľudí. Kedysi, ešte za komunistov nebol zriadený ani fond vchodu, zo začiatku som robil zadarmo a na vchod sme dostali 100 korún ročne. Keď sme niečo potrebovali, povyberal som od susedov pár korún a keď videli, že naozaj robím v prospech vchodu, dali peniaze zas."
Kolegovia chodia po rady
Údržbu vchodu má J. Klimáček v malíčku. Sám hovorí: „Okrem elektrikárov, vodárov a plynárov tu počas 28 rokov nebol nikto, všetko zabezpečujem sám.“ Domovníci k nemu chodia po dobré rady. Kamarát mu zas povedal, že opravuje tak rýchlo, že si ľudia ani nevšimnú čo bolo pokazené. Veľmi veľa je však takej roboty, ktorá nie je vidieť. Pritom niet dňa, aby J. Klimáček niečo pre vchod nevybavil alebo neurobil, hoci aj maličkosť. Ľudia berú ako samozrejmosť, že všetko funguje, no je za tým mnoho vybavovania a opravovania.
Hudba ako prekvapenie
Ak chcete prekvapiť návštevu, počas sviatkov alebo pri upratovaní spoločných priestorov môže vo vchode hrať aj hudba. Je to skvelý „bonus“ od domovníka. Vo vchode stretávame susedu. „Máme dobrého domovníka, stará sa,“ hovorí a už aj prosí o nápravu kvapkajúcej vody, ktorú predtým ktosi zbabral. „Samozrejme, zastavím sa ešte dnes,“ sľubuje J. Klimáček.
Ako ste si mohli prečítať, J. Klimáček robí ako domovník pre ľudí vo vchode mnohé veci nad rámec svojej funkcie. Aj letáky zo spoločnej schránky zoberie vždy domov a jeho pani manželka ich porozdeľuje do schránky pre každý byt. No stará sa aj o to, čo sa deje pred domom. Napríklad zabezpečil opravu roky sa zanášajúceho trativodu, vinou ktorého mali pred domom močiar. Kedysi zohnal pred dom ping-pongový stôl. A keďže hračky boli súčasťou vchodu vždy, deti ho dokonca volali Ujo Domovníček.
Jediné, čomu sa J. Klimáček bráni, je riešiť medziľudské vzťahy a problémy v rodinách, s ktorými sa susedia na neho občas obracajú. A má pravdu, s tým si musí poradiť predovšetkým každý sám.
