Záškodníkov v začiatkoch neobjavíte
Pri prvých štípancoch málokomu napadne, že nie sú od komára, najmä v lete. Ploštice človek objaví zvyčajne podľa krvavých stôp v posteli, keď ich v spánku pripučí. „Kým na to prídete, zvyčajne je ich už dosť, no ešte stále sa dajú zlikvidovať. Lenže nie, ako sa hovorí – za päť minút a na prvý šup – ako si ľudia často predstavujú,“ vysvetľuje Libor Mališ, ktorý v dome na Solinkách ploštice likvidoval.
Odhaduje, že v spomínanom byte sa ploštice pravdepodobne množili tri štvrte roka. „Mohli ich byť tisíce. Liezli aj po plafóne a cez deň, a to sú svetloplaché. To znamená, že sa už museli premnožiť a navzájom sa vyháňali zo svojich úkrytov,“ dodáva odborník na dezinsekciu, dezinfekciu a deratizáciu.
Konať hneď je najdôležitejšie
Ešte v ten deň, ako domovníčka všetko oznámila predsedovi družstva Milanovi Piliarovi, ten prišiel situáciu riešiť osobne. Spolu so zástupcom vlastníkov bytov sa vybrali do bytu. Aj keď ich spočiatku majitelia nechceli vpustiť dnu, nakoniec sa to podarilo. „Ešte nejaký čas po odchode z bytu sme mali nutkanie sa škriabať,“ zhodli sa obaja. Vrátili sa totálne zhrození a bolo jasné, že s týmto si poradí iba profesionál. Ploštice dokonca liezli aj po vlastníkovi bytu.
Zakrátko začal Libor Mališ byt chemicky ošetrovať. Aby sa však vôbec dostal tam, kde bolo nutné použiť postrek, byt musel byť doslova vyprataný. Haraburdy zaplnili jeden veľkokapacitný kontajner, štyri nákladné autá a ešte mesiac vynášali rôzne veci vo vreciach.
Vinou nesprávneho postupu vlastníkov bytu sa však ploštice možno ešte rozšírili. „Manželia prášili deky z balkóna, veci z bytu vynášali nechránené vo vreciach od zemiakov, takto ich vozili aj vo výťahu a kontajnery si dali pristaviť blízko k domu, aby nemuseli nosiť ďaleko,“ rozpráva s hrôzou domovníčka.
Psychicky na dne a zúfalí
Z 13 bytov vo vchode boli zasiahnuté štyri, susediace s „plošticovým“. „Brala som lieky na spanie, aby som si celú noc nepredstavovala, že po mne ploštice lezú,“ s hrôzou spomína domovníčka. A trpeli aj iní susedia.
Vo vchode sa zhoršili aj medziľudské vzťahy. Komunikácia s párom z „plošticového“ bytu nebola jednoduchá. Vlastníci v spolupráci so správcom pripravovali žalobu, od ktorej si sľubovali, že sa problémová rodina bude musieť vysťahovať. Chceli už žiť pokojne.
Okrem OSBD to nikoho nezaujímalo
„Mať v dome suseda s diagnózou zberačstva je katastrofa. Ploštice sú najväčšia háveď, akú môžete mať doma. Má vo vás zdroj potravy, množí sa a neodsťahuje sa. Keď sme sa o tom od pani domovníčky dozvedeli, zostali sme bezmocní. Tých susedov, u ktorých to všetko vzniklo, mi je ľúto, lebo sú dôchodcovia. Ale na druhej strane, nezachovali sa tak, ako mali. Nepriznali si, áno, stalo sa, nepovedali, že sa budú podieľať na likvidácii.
No vďaka pánovi predsedovi Piliarovi, ktorý sa nedal vlastníkmi bytu odbyť, sme to začali hneď riešiť. Dokonca nám zaobstaral aj špeciálne kontajnery. Smutné je, že žiadnu inú inštitúciu, ani nikoho, koho sa to priamo nedotklo, naša situácia vôbec nezaujímala,“ konštatuje zástupca vlastníkov v bytovom dome.