Kto by nerád býval vo funkčnom, estetickom a zároveň bezpečnom prostredí? My sme chceli spoznať, kde žijete vy, a tak sme vyhlásili súťaž O NAJ vchody a priestory bytových domov. Teraz vám predstavíme víťazov. A dodávame, že šťastní sú obyvatelia vchodov, ktorí majú takýchto domovníkov a zástupcov vlastníkov. Pracujú nad rámec povinností a odmien, čo nejde prehliadnuť.
Vchod na Dubovej ul. č 35, Žilina, sídlisko Solinky:
„Okolie aj vchod a spoločné priestory sú veľmi pekné, upravené, estetické aj funkčné. Je to naozaj radosť a pohladenie po duši, keď len prichádzame k nášmu vchodu....,“ píše Albína Lukášová o práci svojho suseda, domovníka Petra Greguša (na fotografii uprostred, vľavo predseda predstavenstva Milan Piliar, vpravo člen predstavenstva Daniel Divinec). P. Greguš je domovníkom v dvoch vchodoch, aj na Dubovej 31, a zároveň pracuje ako zástupca vlastníkov pre celý dom na adrese Dubová 25 – 35.
V ocenenom vchode „domovníči“ takmer 7 rokov. Naposledy skonštruoval novú čítačku pre čipové otváranie vstupných dverí do vchodu, ktorá funguje na kartu, prívesok s čipom, odtlačok prsta alebo prsteňa. Rovnako sám zhotovil kamerový systém vo vchode. „Naštudoval som si postupy, objednal materiál... a jednoducho som to všetko urobil,“ hovorí P. Greguš.
Aj výťah zrenovoval vlastnými silami, vrátane náteru dverí, obnovy osvetlenia či výmeny zrkadla. Ako sa hovorí, chodí naozaj s otvorenými očami a väčšinu vecí dokáže pre vchod zabezpečiť zdarma: či už niekto vec nepotrebuje (drevo na police s kvetmi), vyhadzuje (zrkadlo vo výťahu či plastové rúry ako kvetináče) alebo napríklad firma ruší prevádzku (obrazy a obklad stien v spoločných priestoroch).
Všetko toto je dôkazom, že stále sú medzi nami ľudia, ktorým nerobí problém, zveľaďovať prostredie aj nad rámec náplne ich práce a odmeny. Dokonca aj za vlastné peniaze: P. Greguš takto kúpil kosačku, ktorou udržiava okolie a záhradku s kvetmi a bylinkami. Nečudo, že sa tu slovami A. Lukášovej obyvatelia cítia ako v peknom rodinnom dome a schôdze sú tiež príjemnejšie. „Stretávali sme sa aj na „vchodovici“ pri vianočnom punči, veríme, že ju opäť obnovíme. Veď náš je nielen byt... dôležité sú hlavne naše vzťahy,“ konštatuje.
V ocenenom vchode „domovníči“ takmer 7 rokov. Naposledy skonštruoval novú čítačku pre čipové otváranie vstupných dverí do vchodu, ktorá funguje na kartu, prívesok s čipom, odtlačok prsta alebo prsteňa. Rovnako sám zhotovil kamerový systém vo vchode. „Naštudoval som si postupy, objednal materiál... a jednoducho som to všetko urobil,“ hovorí P. Greguš.
Aj výťah zrenovoval vlastnými silami, vrátane náteru dverí, obnovy osvetlenia či výmeny zrkadla. Ako sa hovorí, chodí naozaj s otvorenými očami a väčšinu vecí dokáže pre vchod zabezpečiť zdarma: či už niekto vec nepotrebuje (drevo na police s kvetmi), vyhadzuje (zrkadlo vo výťahu či plastové rúry ako kvetináče) alebo napríklad firma ruší prevádzku (obrazy a obklad stien v spoločných priestoroch).
Všetko toto je dôkazom, že stále sú medzi nami ľudia, ktorým nerobí problém, zveľaďovať prostredie aj nad rámec náplne ich práce a odmeny. Dokonca aj za vlastné peniaze: P. Greguš takto kúpil kosačku, ktorou udržiava okolie a záhradku s kvetmi a bylinkami. Nečudo, že sa tu slovami A. Lukášovej obyvatelia cítia ako v peknom rodinnom dome a schôdze sú tiež príjemnejšie. „Stretávali sme sa aj na „vchodovici“ pri vianočnom punči, veríme, že ju opäť obnovíme. Veď náš je nielen byt... dôležité sú hlavne naše vzťahy,“ konštatuje.
Vchod na Limbovej ul. č. 10, žilinské sídlisko Solinky:
V tomto vchode už 36 rokov neúnavne pracuje v prospech obyvateľov Jozef Klimáček (na fotografii uprostred, vpravo predseda predstavenstva Milan Piliar, vľavo Daniel Divinec, člen predstavenstva).
„Za tie roky sa u nás vystriedalo do 50 rodín a prostredie vo vchode je celý čas kultivované. Aj vďaka tomu, že susedia vedia: čím skôr mi problém nahlásia, tým skôr ho môžem riešiť,“ konštatuje J. Klimáček.
A venuje sa skutočne všeličomu, nielen vo vchode. Čomu sa však nevenuje, sú susedské spory alebo problematické medziľudské vzťahy. Ako domovník ich ani riešiť nemá. Napriek tomu ho o to obyvatelia občas požiadajú. „Väčšinou sú to ľudia, ktorí nechodia na schôdze a nevedia, v čom spočíva práca domovníka,“ vysvetľuje J. Klimáček a s úsmevom pokračuje:
A venuje sa skutočne všeličomu, nielen vo vchode. Čomu sa však nevenuje, sú susedské spory alebo problematické medziľudské vzťahy. Ako domovník ich ani riešiť nemá. Napriek tomu ho o to obyvatelia občas požiadajú. „Väčšinou sú to ľudia, ktorí nechodia na schôdze a nevedia, v čom spočíva práca domovníka,“ vysvetľuje J. Klimáček a s úsmevom pokračuje:
„Príbehy domovníka, ktoré som počas tých mnohých rokov zažil, by vydali na knihu.“
Aj na bezpečnostných opatreniach vo vchode vidieť, že J. Klimáček je kutil. Vchodové dvere k pivniciam opatril proti vlámaniu ochrannými plechmi. Kľúče od hydrantov sú podľa predpisov k dispozícii nielen na každom poschodí, no všetky visia aj v suteréne - vo vitrínke za sklom, ktoré je potrebné v prípade núdze rozbiť.
Okrem obkladov stien, kvetín a obrazov, ktorými postupne zmenil vchod na nevšedný, inštaluje každoročne aj vianočnú výzdobu so stromčekom. Spoločné priestory dopĺňa aj starší nábytok, zachránený pred vyhodením. A tak môžete nadobudnúť dojem, že ste v obývačke.
Nefunkčné osvetlenie na medziposchodiach oživil J. Klimáček rôznofarebnými žiarovkami - na Vianoce svieti z každého okna svetlo inej farby, čo priťahuje aj zrak ľudí vonku.
A čo J. Klimáčka motivuje, byť aj po dlhých rokoch stále domovníkom?
Aj na bezpečnostných opatreniach vo vchode vidieť, že J. Klimáček je kutil. Vchodové dvere k pivniciam opatril proti vlámaniu ochrannými plechmi. Kľúče od hydrantov sú podľa predpisov k dispozícii nielen na každom poschodí, no všetky visia aj v suteréne - vo vitrínke za sklom, ktoré je potrebné v prípade núdze rozbiť.
Okrem obkladov stien, kvetín a obrazov, ktorými postupne zmenil vchod na nevšedný, inštaluje každoročne aj vianočnú výzdobu so stromčekom. Spoločné priestory dopĺňa aj starší nábytok, zachránený pred vyhodením. A tak môžete nadobudnúť dojem, že ste v obývačke.
Nefunkčné osvetlenie na medziposchodiach oživil J. Klimáček rôznofarebnými žiarovkami - na Vianoce svieti z každého okna svetlo inej farby, čo priťahuje aj zrak ľudí vonku.
A čo J. Klimáčka motivuje, byť aj po dlhých rokoch stále domovníkom?
„Keď som prišiel bývať do tohto vchodu, nebol pekný, ani veľmi čistý, práve naopak. Začal som to tu zveľaďovať a robím to doteraz. S tým rozdielom, že dnes vďaka svojím skúsenostiam viem, vyriešiť mnohé veci celkom rýchlo. A môžem povedať, že sa nám tu býva veľmi dobre,“ dodáva.
