V tomto dome, ktorý pre jeho dĺžku Žilinčania prezývajú čínsky múr, sa snažili, vyriešiť problém s podchodom inak. Jeho steny boli neustále poškodené, počmárané, posprejované.

„Vôbec som nebol spokojný s tým, ako to tam vyzeralo. Vedel som, že miestna poslankyňa Iveta Martinková už pracovala na obnove neďalekého podchodu, preto som ju oslovil. Niekoľkokrát sme sa spoločne stretli s predsedom OSBD Milanom Piliarom a s umelcom Denisom, ktorý už mal s takýmito priestormi skúsenosti. Cesta k samotnej realizácii však nebola vôbec jednoduchá a ani krátka. Museli sme zabezpečiť financovanie a získať súhlas vlastníkov bytov. Našťastie, ich ohlas bol veľmi pozitívny,“ hovorí Ján Rzeszoto, domovník z vchodu priamo pri podchode. Nebolo to jednoduché, no výsledok stojí za to „Keď mi pán Rzeszoto povedal o nápade, vytvoriť v podchode umelecké dielo, povedal som len, „super“. Predtým som videl viacero podobne pomaľovaných podchodov a páčili sa mi,“ reaguje Miloš Babka, predseda členskej samosprávy a domovník v jednom z vchodov.

„Približne rok odvtedy, ako Denis pre-tvoril prvý podchod, prišiel na naše sídlisko zas, aby pokračoval vo svojej umeleckej práci. Podobne ako pri prvom podchode, neočakávala som taký perfektný výsledok. Nie preto, že by som pochybovala o Denisových schopnostiach, no  jednoducho preto, že výsledok bol ďaleko nad moje očakávania,“ konštatuje poslankyňa Martinková.

„Nápad zrealizovať maľbu v podchode pomocou sprejov a farieb ma okamžite nadchol. Zorganizovali sme všetko potrebné na realizáciu projektu, vrátane financovania. OSBD prispelo 4/5 čiastkou a vlastníci 1/5. Skĺbiť obnovu podchodu, umenie street art, šikovnosť writera, záujem vlastníkov bytov a pohľad na vandalizmus a sprejerov, bolo to najúžasnejšie, čo ma na celom projekte lákalo. Výsledok aj mňa veľmi príjemne prekvapil. Stálo to za to!“, dodáva M. Piliar, predseda predstavenstva OSBD.

Z troch konceptov, ktoré Denis pre podchod pripravil, vzišlo víťazne 3D stvárnenie súčasnej podoby Mariánskeho námestia v Žiline s vyobrazením tzv. farského kostola a na protiľahlej stene s pohľadom na Sirotársky kostol. Denis vysvetľuje: „Úspešní sú tí umelci, ktorí zakomponujú do svojho diela odkaz. Uvedomil som si, že podchod je ideálny na stvárnenie tohto námestia aj svojím tvarom. Je úzky a dá sa tu použiť optický klam. Keď tadiaľto prechádzate, zastanete a poobzeráte sa, máte pocit, ako by ste stáli na Mariánskom námestí.“

Denis v podchode pracoval dovedna asi týždeň a pol, niekedy tu strávil aj osem hodín denne. „Umenie je o trpezlivosti, zvlášť pri takýchto veľkých rozmeroch,“ hovorí. Minul približne 40 plechoviek sprejov a farieb. „Veľké plochy som robil s valčekom, menšie so štetcom. Tieňovanie sa zase najlepšie robí sprejom,“ opisuje Denis a dodáva: „Pekný dizajn sa dá urobiť aj z troch odtieňov.“

Denis študuje dizajn na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Ako sám hovorí, najradšej má esteticky lahodné a zároveň užitočné návrhy. „Nech to nie je iba niečo ako namaľovaný billboard, ale nech v človeku zanechajú dojem a upútajú ho. Napríklad pre jedno fitnescentrum som našiel riešenie, ako pritiahnuť pohľady okoloidúcich. Namaľoval som rozbitú stenu a za ňou chlapíka s vyrysovanými svalmi. Je to úplne niečo iné, ako keď na stene mali len svoje logo. Street art sa dá použiť ako účinná reklama,“ dodáva Denis.

Denis by street art rád posunul na vyššiu úroveň. „Chcel by som, aby ľudia brali tento druh umenia vážne. V zahraničí je čoraz bežnejšie, že aj na štátnych budovách sa objavujú veľkoformátové maľby rozsahom cez niekoľko poschodí. U nás je takéto niečo iba v začiatkoch,“ vysvetľuje.

Aj u nás už ľudia postupne prichádzajú na to, že street art je jednou z možností, ako si skrášliť svoje bývanie. Denis už takéto priania zákazníkov realizoval a teraz sa mu jeho tvorba prináša zárobok popri štúdiu. Vytvára deťom vlastný svet v detských izbách, spestruje drevené ploty, dáva tvár betónovým povrchom, tvorí na skle... Je autorom štítu obchodu s mäsom a zeleninou neďaleko podchodu.

Mnohé Denisove diela sú na očiach verejnosti, a to nielen v Žiline. A čo hovorí o „svojom“ Mariánskom námestí v podchode? „Samozrejme, nie je to dielo dokonalé. Ale v tom čase som ho urobil najlepšie, ako som vedel. Pri každom diele je to tak,“ vysvetľuje a dodáva:  „Aj o tom je umenie, že človek rastie a zvyšuje kvalitu toho, čo robí.“  

Počas nahrávania rozhovoru s Denisom v podchode sa pri nás pristaví staršia pani. „Sledovala som vás pri práci,“ hovorí a nešetrí slovami chvály: „Keď tadiaľto prechádzam, cítim sa ako na Mariánskom námestí. Ľudia sa tu zastavujú, fotia sa... a čo je úžasné, nikto to zatiaľ nezničil,“ dodáva Beatrix Tomášková.

„Sprejerov už viac náš podchod naozaj neláka. Takže som veľmi rád, že sme to vyriešili, aj v spolupráci s družstvom, práve takýmto spôsobom,“ konštatuje Miloš Babka s dovetkom: „Ešte rozmýšľame, ako vyriešiť strop podchodu.“

A Ján Rzeszoto dodáva:  „Stále stretávam ľudí, ktorí sa tu pristavia a urobia si fotografiu. Mnohokrát sú to rodiny s deťmi a dokonca aj cudzinci, ktorí obdivujú toto umelecké dielo a ticho nám ho závidia. Verím, že aj ďalšie bytové domy sa budú inšpirovať a meniť vzhľady zanedbaných podchodov tak, aby dokázali vzbudiť v ľuďoch pocit príjemného a krajšieho verejného priestoru.“